Spomienkové stretnutie pri priležitosti 50.výročia najväčšej povodni na Dunaji. Ocenení boli aj traja občania Serede, ktorí pri povodni pomáhali

Včera sa v Bratislave pod hradom Devín konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti 50. výročia najrozsiahlejšej a najkatastrofálnejšej povodne na Dunaji v novodobých dejinách Slovenska .  Podujatie nieslo názov: „Povodeň na Dunaji 65 a súčasnosť“ a zorganizovali ho tri ministerstvá :Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo životného prostredia SR

Stretnutie začalo hymnou, privítaním a slávnostnými príhovormi čestných hostí. Následne sa pristúpilo k odovzdaniu pamätných medailí pätnástim bývalým ženistom a vojenským veteránom, ktorí sa v roku 1965 podieľali na záchranných a zabezpečovacích prácach. 

Ocenenia prebrali aj občania nášho mesta : pplk. v.v.Rudolf Tóth, pplk. v.v.Ivan Vták a plk.v.v. Pavel Žiljak, ktorí sa ako ženisti spolupodieľali na záchrane ľudských životov a majetku.

Súčasťou spomienkového stretnutia boli vykonané ukážky použitia najnovšej techniky na záchranné práce za zúčastnené ministerstvá vnútra, obrany a životného prostredia. Na mieste stretnutia bola aj výstava dobových fotografií, videí, filmov, rôznych pozoruhodností, ktoré sa z tej doby zachovali a dodnes pripomínajú prežitú katastrofu.

Písal sa rok 1965. Mimoriadne chladná a daždivá jar zapríčinila zvyšovanie vôd slovenských riek.  Neskôr prišlo prudké oteplenie, následkom čoho došlo k topeniu ľadovcov v Alpách.  Dôsledkom bolo zvyšovanie hladiny Dunaja. Stav hladiny bol tak vysoký, že v polovici mája bola vyhlásená povodňová pohotovosť. Dňa 15.6. sa za Komárnom pretrhla Dunajská hrádza. Vyliata voda zatopila obce Patince, Iža, časť Chotína, Marcelová a Zelený Háj. O dva dni sa roztrhla i hrádza u Čičova. 24. júna voda úplne obkolesila Komárno, zaliala predmestia a lodenice. Deň na to sa roztrhla ešte ochranná hrádza pri Kolárove. Až 8. júla ohlásila protipovodňová komisia koniec nebezpečenstva.

Bolo treba evakuovať viac ako 50 tisíc ľudí a podľa dostupných informácií prišli o život len dve obete, iný zdroj uvádza, že dokonca o život neprišiel nikto. Materiálne škody boli obrovské - takmer 4 000 domov zničených, ďalších 6 000 poškodených, 250 km ciest a 70 km železníc zaplavených, úroda zničená na 94-tisíc hektároch pôdy. Záchranných prác sa zúčastnilo približne 11 000 vojakov , 1 500 príslušníkov ministerstva vnútra a asi 48 000 civilných osôb. Bolo nasadených 5 700 nákladných áut, 400 autobusov, 200 traktorov, viac ako 100 buldozérov a veľké počty nakladačov, žeriavov, transportérov a ďalších ťažkých mechanizmov. Pomoc poskytla aj sovietska a maďarská armáda so svojimi príslušníkmi.