Život neobyčajne obyčajnej : tak sa volá knižka, ktorú napísala nedávno zosnulá Mirka Čmaradová

Iveta Tóthová | Mirku Čmaradovú netreba našim čitateľom zvlášť predstavovať. Kto sledoval jej osud, určite vie o koho sa jedná. Mladé dievča, ktoré malo život pred sebou no zákerná choroba si vybrala svoju daň. Mirka zomrela 6. februára 2013 vo veku 15 rokov.

Mirka počas svojho krátkeho života veľa písala. Básne, poviedky, úvahy. Po jej smrti sa jej mama Eva Čmaradová rozhodla jej tvorbu pozbierať a vydať Mirke knihu. Tá v týchto dňoch uzrela svetlo sveta a my sme sa s Mirkinou mamou o nej porozprávali :

Evka, málokto vie, že tvoja dcérka, ktorá nedávno zomrela písala básne a rôzne úvahy. Ty si sa po jej smrti rozhodla všetku jej tvorbu zozbierať a vydať knižku. Ako to teda bolo s Mirkou a jej talentom?

Mirka bola taká poetická duša. Veľa čítala a mala bohatú slovnú zásobu a aj fantáziu. Zopár vecí napísala ešte keď bola zdravá. A keď ochorela, najskôr sa s tým nevedela zmieriť ale keď sa so svojou chorobou stotožnila tak písala. Do svojich básní vkladala svoje myšlienky, pocity ale nepísala iba básne ale aj rôzne úvahy, proste čo ju napadlo. Dokonca chcela napísať aj knihu – román. Aj s tým začala ale zostalo to nedokončené.

Ako si spomínala počas života bola Mirka na tému jej básni veľmi skromná. Dá sa povedať, že neverila, že jej tvorba je dobrá a súca na knihu ?

To by som netvrdila, pretože túžila po tom, že v budúcnosti bude písať. Podľa týchto kritérií si vyberala aj strednú školu. Veľakrát sa ma pýtala či by mohla vydať knihu aj keď ešte nie je dospelá. Tak veľmi som ju v tom chcela podporovať. Aj v nemocnici ju v tom lekári a psychológovia podporovali ale v tom čase si neželala, aby sa jej malé dielka zverejňovali. Písala si len tak sama pre seba, dokonca mala svoj vlastný blog na internete. Tam zverejnila svoje dielka. Bola som na ňu hrdá.

My sme sa na túto tému v minulosti rozprávali, vtedy si mi povedala, že až po smrti si zistila aká bola Mirka úžasný človek. Povedz čo ťa na nej, až keď tu už nebola, prekvapilo?

Čo ma prekvapilo? Aká vedela byť vnímavá. Hoc bola ešte dieťa, premýšľala ako dospelá. Presvedčila ma o tom hlavne v tých básňach, ktoré napísala. Veľa ľudí, ktorí to čítali, mi povedali, že tomu ani nerozumejú. Niektoré veci sú napísané dosť komplikovane. Ja...čím viac to čítam, tým viac nachádzam v tom zmysel. A hlavne, myslím, že viem, čo tým chcela povedať. Ale som rada, že bola taká aká bola. Zostali nám po nej nielen verše básní a úvahy ale aj stovky fotografií s kamarátkami ale aj prírodu, zvieratá, hlavne psa u jej babky, ten bol jej miláčikom. Veď o ňom písala aj v knihe. Vyznávala k nemu lásku, ako často nevyznáme ani človeku. Ale píše tam pravdivo, pretože pes dáva lásku nezištne a je nekonečne verný, čo sa často o ľuďoch nedá povedať.

Knižka je na svete...ako sa rodila ?

Najskôr by som rada pripomenula, že Mirka nič nerobila len tak....Všetko malo svoj význam. A pred každou operáciou napísala závet, čo komu odkazuje, ak by sa s ňou niečo stalo. A v jednom z nich bolo aj to, že ak by sa s ňou niečo stalo, tak by si želala, aby sme jej diela vydali, aby sa o nej ľudia dozvedeli, aspoň tí, ktorí ju poznajú. Preto som to pokladala za svoju povinnosť dať jej tvorbu dohromady. Niečo som našla na jej blogu, ale veľa vecí mala popísaných na papieri alebo v počítači či notebooku, ktorý sme nosili počas liečby do nemocnice. Keď som si sadla k tomu, aby som všetko skompletizovala, pretieklo more sĺz, pretože sa mi vybavovali rôzne súvislosti. Ďakujem všetkým priateľom, známym a rodine, ktorí nám dodávali silu a odvahu, aby sme mohli uskutočniť Mirkin sen. Takisto chalanom z tlačiarne Petit, ktorí všetko dotiahli do konca. Srdečne ďakujem.

Ako sa knižka volá ?

Volá sa Život neobyčajne obyčajnej.

Prečo si vybrala práve tento názov ?

Názov som vybrala podľa jednej jej básne s názvom Myseľ neobyčajne obyčajnej, iba som to trošku pozmenila, pretože názov vystihuje presne to, aká Mirka bola. Bola obyčajné dievča ale zárovaň bola neobyčajná, čo vyjadrovala tým, ako sa správala a nielen počas choroby ale aj keď ešte bola zdravá. Vedela byť kamarátkou, psychologičkou, vedela počúvať aj poradiť, zastávala si slabších, vedela sa aj pobiť za spravodlivosť. A hlavne, bola otvorená, ako sa hovorí, čo na srdci, to na jazyku. To jej zostalo do poslednej chvíle jej krátkeho života a aj v nemocnici si ju za to vážili.

Skús v skratke povedať, aká tá knižka je a čo všetko v nej nájdeme ?

Ako som už v úvode spomínala, v knižke sú Miirkine básne ale aj úvahy o živote, o tom, ako sa cítila v danej chvíli, po čom túžila. Je to knižka plná emócií, výčitiek, otázok. V knihe je aj zopár fotografií. Niektoré z nich ona sama fotila, na niektorých je ona sama či s kamarátkami a niektoré sú z jej súkromného albumu, jej obľúbené. V úvode knihy je nedopísaný text. Mirka začala opisovať jej životný príbeh, resp. priebeh choroby ale neviem z akého dôvodu to nedopísala. Dovolila som si popísať celý priebeh choroby, až do konca. Veď posúďte sami. Kniha je útla, ale obsahom je bohatá, teda aspoň pre mňa.

Evka podľa reakcií, vydanie tejto knižky potešilo mnoho ľudí, kde si ju teda môžu zakúpiť ?

Veľa kníh sme predali osobne ale ak by mal niekto záujem zakúpiť si ju, je v predaji v Seredi v stávkovej kancelárii Niké na ul M.R.Štefánika u p. Pettingera. Ale v najbližších dňoch bude v predaji aj na internete, ale to neviem či môžem reklamovať.

Evka, ďakujem za rozhovor.