Dopravná nehodovosť na cestách v Žilinskom kraji za rok 2012

KRPZ Žilina |MM| Bezpečnosť dopravy je nielen vážnym dopravným, ale aj spoločenským a ekonomickým problémom. V posledných rokoch polícia zaznamenala enormný nárast motorových vozidiel na cestách, čím vznikajú väčšie nároky na kvalitu cestnej siete a zvyšujú sa požiadavky na dopravu a jej bezpečnosť. Dopravná nehodovosť sa spája s následkami na zdraví predovšetkým s nenahraditeľnými stratami na ľudských životoch a s veľkými materiálnymi škodami.

Jedným zo základných cieľov pre dopravnú políciu na rok 2012 bolo zníženie dopravnej nehodovosti s následkami na zdraví oproti roku 2011. To, že tento cieľ úspešne dopravná polícia v Žilinskom kraji splnila, hovoria aj nasledovné čísla štatistických ukazovateľov.

Žilinský kraj patrí v rámci Slovenskej republiky medzi kraje, ktoré majú najvyšší počet dopravných nehôd, ale geografická poloha a dopravná situácia, predovšetkým nevybudovaná cestná sieť diaľnic a rýchlostných ciest, ho k tomu predurčujú. V Žilinskom kraji je 494,72 km ciest I. triedy, 308,01 km ciest II. triedy a 1 188 km ciest III. triedy, pričom iba 66,28 km diaľnic a 19,98 km rýchlostných ciest. Dohromady je na cestách v Žilinskom kraji 13 väčších alebo menších horských priechodov, pričom väčšina z nich je využívaných tranzitnou nákladnou dopravou, ktorá negatívne pôsobí predovšetkým na plynulosť cestnej premávky. Avšak aj napriek tomuto, bolo v roku 2012 na cestách v Žilinskom kraji zaevidovaných o 207 dopravných nehôd menej ako v roku 2011. V čom minulý rok Žilinský kraj vynikal medzi ostatnými krajmi Slovenskej republiky, bol pokles v počte dopravných nehôd, pri ktorých došlo k zraneniu. V roku 2012 bolo na cestách v Žilinskom kraji 569 dopravných nehôd, pri ktorých došlo k zraneniu, čo je až o 114 dopravných nehôd menej ako v roku 2011. V priebehu roka 2012 bolo 36 dopravných nehôd, pri ktorých došlo k strate 42 ľudských životov, potešujúci je však fakt, že takýchto nehôd bolo o 3 menej ako v roku 2011 aj napriek tomu, že počet usmrtených osôb bol rovnaký. Aj v súvislosti s počtom ťažko a ľahko zranených osôb pri dopravných nehodách zaznamenala dopravná polícia v Žilinskom kraji klesajúcu tendenciu. Pri ťažko zranených osobách bol tento pokles o 12 osôb oproti roku 2011 a pri ľahko zranených až o 184 osôb.

Polícia, z hľadiska jednotlivých dní, vodičov upozorňuje predovšetkým na zvýšenú dopravnú nehodovosť v piatky (328 dopravných nehôd v roku 2012) a štvrtky (305 dopravných nehôd v roku 2012). V rámci dňa polícia evidovala zvýšený výskyt dopravných nehôd v časovom intervale od 12.00 hod. do 16.00 hod., kedy dochádza k postupnému zvyšovaniu pohybu motorových vozidiel po cestách v rámci poobedňajšej dopravnej špičky. V tomto období bolo v roku 2012 zaevidovaných 488 dopravných nehôd, čo predstavuje takmer štvrtinu z celkového počtu dopravných nehôd na cestách v Žilinskom kraji.

Podľa intenzity dopravy sú najviac zaťažené cesty I/11 a I/18, ktoré v súčasnej dobe už kapacitne nevyhovujú. Cesta I/11 predstavuje hlavný medzinárodný ťah E 75 zo Svrčinovca štátnej hranice s Českou republikou až po Žilinu a cesta I/18 prechádza celým Žilinským krajom od Makova štátnej hranice  s Českou republikou až po Važec a hranicu s Prešovským krajom ako medzinárodný ťah E 50. K zníženiu dopravnej nehodovosti a k zvýšeniu plynulosti motorových vozidiel v cestnej premávke na týchto komunikáciách, by jednoznačne pomohla výstavba diaľničných úsekov diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Ivachnová a diaľnice D3 Žilina – Svrčinovec. V súčasnosti prebieha v Žilinskom kraji výstavba diaľničného úseku diaľnice D1 Dubná skala – Turany, pričom pri jej realizácii dochádza k znižovaniu plynulosti cestnej premávky na ceste I/18, predovšetkým v miestach styku diaľnice s cestou I/18, a to v križovatkách Dubná skala, Martin a Turany. Polícia  apeluje na vodičov motorových vozidiel, aby boli trpezliví, disciplinovaní a dodržiavali rýchlosť a zákaz predchádzania, upravený dočasným dopravným značením.

Bezpečnosť dopravy na cestách je miera celospoločenského úsilia vyjadrená kvalitou cestnej infraštruktúry, zručnosťou vodičov a úrovňou informačno-technických prostriedkov, pričom podiel Policajného zboru na nej spočíva v ochrane účastníkov pred nízkou disciplinovanosťou a ohľaduplnosťou. Dopravná polícia však nie je jedinou zložkou v systéme orgánov štátnej a súkromnej správy, ktorá sa podieľa na zvyšovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.  Dôležitá je aj spolupráca so správcami komunikácií a cestnými správnymi orgánmi, ktorá by mala viesť k zefektívneniu prijímaných opatrení dopravnou políciou. V roku 2013 sa dopravná polícia zameriava najmä na zníženie počtu dopravných nehôd s následkami na živote a zdraví.