Michal Kravčík ponúka Bratislave program na záchranu pred vytápaním vodou: "OZDRAVOVANIE BRATISLAVSKEJ KLÍMY VODOU"

V súvislosti s opätovným vytopením Bratislavy po intenzívnych dažďoch ponúkam priateľom z Bratislavy Program:
OZDRAVOVANIE BRATISLAVSKEJ KLÍMY VODOU, ako riešiť nie len aby Bratislavu vytápalo, ale aj aby v Bratislave bol čistejší a zdravší vzduch a nebola Bratislava extrémne prehriata.

Program bol ponúknutý mestu Bratislava a spracovaný po stretnutí s Michalom Feikom (vtedy hovorca primátora Ftáčnika, teraz hovorca ministerky Matečnej). Stretnutie iniciovala Adela Banášová, teraz Vinceová, ktorá veľmi chcela Bratislave pomôcť

Tu je celý návrh, spracovaný tímom MVO Ľudia a voda a ponúknutý v októbri 2014 mestu Bratislava a ako ináč BEZ ODOZVY.

Súčasný stav manažmentu dažďových vôd v Bratislave:

1. Systém infraštruktúry odvádzania dažďovej vody v Bratislave je riešený kanalizačnými zberačmi napojenými na mestskú kanalizáciu. Rastom urbánnych plôch v meste a ich napájanie na starý kanalizačný systém nestačí odvádzať prívalové dažde a na viacerých komplikovaných úsekoch v meste dochádza k lokálnemu hromadeniu dažďovej vody na povrchu. Na tomto stave sa podieľajú aj nazhromaždené sedimenty z erózie a lístie na kanalizačných vpustoch, ktoré sa upchávajú a tým zhromažďovaná dažďová voda na spevnených plochách zhoršuje povodňovú situáciu priamo v meste počas intenzívnych dažďov. Navyše, mesto i občania platia vodárenskej spoločnosti za používanie kanalizácie za odvádzanie dažďovej vody. Tento stav v Bratislave je neúnosný a je ho potrebné riešiť. Je potrebné v zmysle Rámcovej smernice EU pre vodu vyriešiť separáciu dažďovej kanalizácie a splaškovej kanalizácie. To sa môže robiť vybudovaním novej infraštruktúry pre manažment dažďových vôd, ktorá bude odpojená od splaškovej kanalizácie. Mesto Bratislava bude musieť tento problém riešiť, avšak je to finančne veľmi náročné, ale zároveň aj veľmi komplikované budovať podzemnú dažďovú kanalizáciu s významným dopadom na organizmus mesta prostredníctvom výkopových prác. Existuje alternatíva, ktorá je menej komplikovaná, lacnejšia a bez zbytočného rozkopávania mesta. Tou alternatívou je manažment dažďových vôd v organizme mesta tak, aby došlo k povrchovému zbieraniu dažďových vôd na vhodných miestach, tak aby doterajší kanalizačný systém bol odľahčený od prívalových dažďových vôd.

2. V minulosti sa technologicky mestská kanalizácia riešila na odvádzanie dažďových i odpadových vôd v jednej kanalizácii. Takto sú vybudované všetky mestá na Slovensku i v strednej Európe. Tento systém je napojený ma mestskú čistiareň odpadových vôd. V období bez dažďa funguje čistiareň odpadových vôd v zmysle spracovaných technologických postupov čistenia odpadových vôd. V čase prívalového dažďa sa mieša dažďová voda s odpadovou a čistiareň kapacitne nestačí a odpadové vody tečú v čase povodní do Dunaja, čo je v rozpore s Rámcovou smernicou EU pre vodu.

3. Podľa odhadov je odkanalizovaných z územia mesta Bratislava asi 20 mil. m3 dažďových vôd každým rokom. Za posledných 50 rokov pravdepodobne bolo odkanalizovaných z intravilánu mesta pravdepodobne okolo 1 mld. m3. Príčinou tohto stavu je, že pri výstavbe spevnených plôch sa v minulosti navrhli a naďalej sa navrhujú dažďové kanalizácie, ktoré odvádzajú dažďovú vodu z územia mesta, zároveň vysušujú mestské prostredie. Tým mestské prostredie má vyššiu teplotu oproti okolitej prírode v čase letných horúčav (zmena urbánnej klímy, zníženie vlhkosti vzduchu, zvýšenie prašnosti a alergénnych častíc plávajúcich v ovzduší, čo zvyšuje výskyt alergických a astmatických ochorení v mestskom prostredí). Z ekonomického hľadiska je to ďalšia záťaž rozpočtu fyzických i právnických subjektov v meste, ktoré si do svojich objektov inštalujú klimatizačné zariadenia, ktoré zvyšujú náklady na spotrebu energie. Za odkanalizovanie dažďových vôd platia všetci vlastníci a správcovia spevnených plôch vrátane mesta cca 20 mil. eur ročne. Odhaduje sa, že približne toľko činia aj náklady na zvýšenú spotrebu energie.

4. Vysušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje vysoké teploty v letnom období, nižšiu vlhkosť ovzdušia, vyšší výskyt alergénov v ovzduší, čo má negatívne dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Tento efekt znásobuje aj fakt, že Bratislava sa nachádza na úpätí Malých Karpát a Podunajskej nížiny, ktorá bola za posledných 50 rokov značne vysušená. Mestské zelené plochy tiež trpia suchom a sú v permanentnom strese nedostatku vody. Taktiež prevádzkové náklady na polievanie parkov zaťažujú mestský rozpočet. Riziká zmeny mikroklímy – fenomén alergických ochorení v urbánnych prostrediach súvisí s presušeným prostredím, nízkou vlhkosťou ovzdušia a zvýšeným výskytom peľu a pachových častíc, ktoré zhoršujú podmienky pre dýchanie u osôb citlivých na respiračné choroby. Dlhodobým pobytom detí vo vysušenom prostredí s vyšším výskytom prachu a alergénov v ovzduší spôsobuje, že veľké percento detí žijúce v mestskom prostredí trpí respiračnými chorobami, alergiami i astmou.

5. Skanalizované, zabetonované mestské prostredie Bratislavy tiež prispieva k vyššej koncentrácii prívalových dažďov v priľahlých Malých Karpatoch, pretože prehriate mestské prostredie produkuje sálavé teplo, ktoré podporuje tvorbu ťažkých mrakov v horskom, chladnejšom prostredí, ktoré keď sa skondenzujú, vytvárajú riziko vzniku bleskových povodní v okolitých horských oblastiach a na predhorí Karpát bleskové povodne s potenciálom rozsiahlejších záplav, ktoré ohrozujú i samotnú Bratislavu. Celá oblasť Bratislavy i priľahlých regiónov je z tohto hľadiska pre budúcnosť rizikovým regiónom aj preto, lebo sa za posledných 50 rokov intenzifikáciou poľnohospodárskej krajiny značne pretvorila a tým v priľahlých horských oblastiach vzniká riziko častejších a nebezpečnejších prívalových dažďov a následných povodní, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Bratislavy. Aj z tohto dôvodu táto oblasť si vyžaduje komplexné riešenie, ktoré sa môže inovatívne rozvíjať práve v Bratislave.

6. Mesto Bratislava prispieva k zvyšovaniu rizík v povodí Dunaja. Výskumy v zahraničí potvrdzujú, že k povodňovým rizikám významne prispieva pečatenie a odkanalizovanie zemského povrchu intravilánov miest a obcí. Povodňové prietoky môžu zo zapečateného a odkanalizovaného zemského povrchu dosahovať 3-4 násobné zvýšenie pôvodných prietokov pri tých istých zrážkových úhrnoch. Inovatívne technologické riešenia testované napríklad v Nórsku ukazuje na možnosti zníženia kulminácie povodňových vĺn až o 70%. Odkanalizované mestské dažďové vody prispievajú k povodňovým vlnám a ohrozujú obce po toku nadol, čo je tiež v rozpore s trvalo udržateľnými princípmi. Doterajší systém odkanalizovania dažďovej vody neakceptuje princíp solidarity so susednými sídlami smerom po prúde i proti prúdu, a taktiež zvyšuje riziká vlastného ohrozenia.

7. Mestské vysušené prostredie taktiež pôsobí ako horúca platňa s výstupnými termodynamickými prúdmi v čase leta a v interakcii s okolitým horským lesnatým a chladnejším prostredím spôsobuje vyššiu tvorbu zrážkovej činnosti v okolitom horskom prostredí. Tento fenomén vytvára väčšie riziká vzniku extrémnych prívalových dažďov a následných povodní, ktoré ohrozujú nie len horské údolia, ale aj samotné mesto Bratislava. Povodie Dunaja, ako celá oblasť Podunajskej nížiny patrí medzi najrizikovejšie územia Slovenskej republiky z pohľadu sucha, povodní i klimatických zmien a urbánna zóna mesta Bratislavy k tomu tiež prispieva.

8. Každý vlastník budovy a spevnenej plochy platí vodárenskej spoločnosti za odkanalizovanie dažďovej vody. Tak isto aj mesto platí za odkanalizovanie dažďovej vody z budov, ktorých je vlastníkom (školy, prevádzkové budovy, úrady, parkoviská, cesty). Pri zmene manažmentu dažďových vôd na území svojich budov, môže sa mesto rozhodnúť veľmi rýchlo zrealizovať projekty zbierania dažďových vôd do zelených verejných priestranstiev a tým likvidovať dažďovú vodu zo svojho prostredia prostredníctvom výparu s ďalším pozitívnym dopadom na mikroklímu mesta, čistotu ovzdušia, zníženie teploty mesta, či znížením vplyvu na tvorbu extrémne ťažkých mrakov.

9. Vplyv globálnych a regionálnych klimatických zmien významným spôsobom zvyšuje riziká zhoršovania mestského životného prostredia. Tým, že priamo v Bratislave chýba viac vodných plôch v intraviláne mesta, či plôch v ktorých je vyššia koncentrácia vody (voda ako termoregulátor aj estetický prvok mestského prostredia), mesto stráca svoju atraktívnosť s príjemným pocitom pre ľudí, ktorí v ňom žijú. Vysušené prostredie Bratislavy stráca na svojej atraktivite práve kvôli ťažko znesiteľným horúčavám v letnom období. Ak sa to nebude riešiť už teraz, v budúcnosti je možné očakávať ešte vyššie horúčavy, čím mesto Bratislava stratí na atraktivite. Pre Bratislavu je zároveň výzvou i príležitosťou, stať sa inovatívnym mestom minimálne na národnej úrovni, realizovať taký rozvoj mesta, ktoré zohľadnia také adaptačné opatrenia na ozdravovanie klímy v meste, ktoré prispejú samotnému mestu i širšiemu okoliu a zároveň ukážu cestu iným samosprávam na Slovensku i v zahraničí, ako iniciatívne ozdravovať klímu miest a obcí.

10. Mesto Bratislava môže v spolupráci s partnermi (obcami) spolupracovať na komplexných programoch ochrany vôd tak, aby sa riešili nové inovatívne prístupy pri ochrane miest a obcí pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou.

Riešenie pre mesto Bratislavu

1. Dažďové vody, ktoré padajú na územie, Bratislavy je potenciál, ktorý je možné využiť na ozdravovanie klímy mesta. Je to možné urobiť prostredníctvom komplexného integrovaného manažmentu dažďovej vody v urbánnom prostredí na priemernú ročnú bilanciu zrážok v meste Bratislava, aby ani jedna kvapka dažďovej vody neodtiekla bez jej úžitku na ozdravenie klímy.

2. Bratislava ako jedno z centier v strednej Európe i celého povodia Dunaja má príležitosť odštartovať „Novú kultúru pre vodu“ a tým stať sa prirodzeným lídrom pre východiská i riešenia problematiky komplexnej ochrany vôd v prevencii pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou v širšom celoslovenskom i medzinárodnom kontexte. Doterajšie trendy manažmentu dažďových vôd sú naďalej orientované na finančne náročné investičné programy s vysokými prevádzkovými nákladmi, čo sa prejavuje v cene vody. Na strane jednej sa nerieši prevencia pred povodňami a na druhej strane, sektorovo a nezávisle od investičných programov protipovodňovej ochrany sa neinvestuje do ochrany pred suchom a klimatickou zmenu. Doterajší sektorový prístup zvyšuje finančnú náročnosť vodných programov, čo ohrozuje ekonomickú prosperitu mesta. Tento trend na Slovensku naďalej pretrváva a ide to na úkor samospráv i občanov miest a obcí. Výzvou pre Bratislavu je tieto chyby z minulosti systémovo odstraňovať tak, aby to bolo finančne efektívne pre samosprávu a užitočné pre občanov.

Čo dosiahne mesto Bratislava realizáciou programu

1. Letné horúčavy v meste Bratislava poklesnú o 2 až 3 0C
2. Zlepšia sa mikroklimatické a vlhkostné pomery mesta a znížia sa riziká znečistenia ovzdušia mesta
3. Prispeje sa k zníženiu rizík vzniku extrémnych prívalových dažďov a povodní aj pre mesto Bratislava
4. Znížia sa prevádzkové náklady na polievanie parkov
5. Ušetria sa občanom a mestu peniaze za platenie poplatkov za odkanalizovanie dažďovej vody
6. Bude možné pozvať do spolupráce firmy rôzneho zamerania, aby namiesto investovania do klimatizačných zariadení budov investovali do technológií využívania dažďovej vody na ochladzovanie budov
7. Bude možné budovať kapacitu v priestoroch škôl pre novú vodnú kultúru
8. Prispeje sa k zlepšeniu kvality vody v Dunaji a zabráni sa vypúšťaniu odpadových vôd do Dunaja v čase povodní
9. Zníži sa spotreba vody v meste.
10. Mesto Bratislava sa stane stredoeurópskym lídrom na adaptáciu na klimatickú zmenu
11. Mestské urbánne prostredie potrebuje zatraktívniť prostredie s drobnou záhradnou architektúrou, doplnenou vodnými plochami a ďalšími inovatívnymi prvkami, ako sú dažďové a bioklimatické záhrady, zelené strechy a pod.
12. Mesto Bratislava potrebuje viac plôch v urbánnom prostredí, ktoré budú nielen esteticky skrášľovať mesto, ale budú aj súčasťou klimatizačného zariadenia mesta pre zdravšiu klímu a zlepšenie mikroklímy priamo v intraviláne mesta
13. Vodné a zvlhčené plochy v urbánnom prostredí mesta môžu byť nielen významným krajinotvorným prvkom urbánnej architektúry, ale zároveň aj súčasť ochladzovania prostredia, ako stabilizátor teplotného a mikroklimatického režimu urbánneho prostredia aj s vytváraním oddychových zón priamo v intraviláne mesta.
14. V meste Bratislava sa vytvorí priestor pre vznik pracovných príležitostí pri realizácii projektov ako aj rozvíjaním technológií, ktoré môžu rozvinúť vznik technologického parku pre inováciu manažmentu dažďových vôd v mestskom prostredí nie len pre samotnú Bratislavu, ale aj pre iné mestá na Slovensku i v zahraničí.

Riešenia
1. V urbánnom prostredí vytvoriť integrovanú sieť vodných, zvlhčených a iných zelených plôch, ktoré budú zbierať dažďovú vodu z objektov, ciest i parkovísk
2. V urbánnom prostredí zrealizovať prvky drobnej architektúry, ktoré môžu byť doplnené vodnými atrakciami, ako sú napríklad fontány, vodné pumpy napojené na hojdačky pre deti, vodné steny, vodopády a pod., ktoré výrazne prispejú k obnove mikroklímy i zvukových efektov v meste. Všetky tieto prvky je možné napojiť na zdroj dažďovej vody.
3. Zrealizovať drobné projekty zbierania dažďovej vody zo spevnených plôch (budovy, cesty, parkoviská) a využívať ich na zavodnenie ekosystémov verejných priestranstiev pre zvýšenie výparu, zvýšenie vlhkosti ovzdušia i ozdravenie klímy, ako súčasť ekosystému mesta.

Časový plán programu

1. Spracovanie rámca vodného programu „Ozdravovanie Bratislavskej klímy vodou“, aby sa Bratislava stala unikátnym mestom Novej kultúry pre vodu, ako súčasť kvality života pre ľudí a zároveň ako turistická atrakcia obnovy vodného režimu urbánneho prostredia s definovaním časového a finančného plánu
Termín: 11/2014 - 02/2015
2. Spracovanie analýz možností využitia vodného potenciálu pre vodný program mesta Btratislava a zásad implementácie investičného programu pre jednotlivé mestské časti s finančným krytím
Termín: 02/2015 – 05/2015
3. Rozpracovávanie projektových dokumentácii pre jednotlivé mestské časti a ich prezentácia aj s medzinárodnou oponentúrou.
Termín: 05/2015 – 09/2015
4. Získavanie zdrojov pre realizáciu v celom meste.
Termín:03/2015– 12/2015
5. Realizácia programu
Termín: 07/2015– 06/2016

Odhadované náklady:
Odhadované náklady na celý projekt sa definujú spracovaním rámca programu „Ozdravovanie Bratislavskej klímy vodou“.

V BA, 7. októbra 2014
Foto: bratislava.dnes24.sk