Naše deti si čakanie na hraniciach našťastie veľmi neužijú, no my starší ho máme v živej pamäti

Spomínam si na tie časy, ako by to bolo len včera. Či sme vlakom alebo autobusom cestovali do Poľska, Maďarska, bývalej Nemeckej demokratickej republiky, Rumunska, alebo Bulharska, vždy sme prežívali to isté. Dlhé rady na hraniciach medzi krajinami, prehľadávanie batožiny, otázky typu prečo, kam cestujeme a výnimkou neboli ani osobné prehliadky. Ponižovanie ľudí, vytláčanie zubnej pasty z tuby, rozoberanie omastených chlebov, hrabanie sa medzi salámom. Rozrezávanie opaskov,  futra zimnej bundy, či dokonca vysýpanie obsahu sáčika, v ktorom mohol byť kľudne aj cukor alebo soľ nesená v kufi so sebou. Jednoducho colníci chceli mať pod kontrolou všetko, čo sa týkalo pohybu tovaru. A to aj osobných vecí cestujúcich.

Nielen tovar bol kontrolovaný. Slovenská republika a vlastne celý bývalý socialistický blok bol obohnaný tzv. "železnou oponou", čo bola v podstate nepreniknuteľná hranica ohradená vysokým ostnantým plotom stráženým socialistickými pohraničiarmi so psami plemena Československý vlčiak vyšľachteného práve za účelom využitia v ozbrojených zložkách ZNB. Stovky ľudí túžiacich po slobode pri úteku na západ cez túto mimoriadne stráženú hranicu prišli o život a ich rodinní príslušníci o majetok a mnohokrát slobodu.

Prišiel rok 1989 a doba sa závratne zmenila. Získali sme slobodu a začali sme všetko robiť inak. Či dobre, alebo zle a kto do akej miery zištne pre seba v tomto článku rozoberať nebudem. Faktom je, že všetko začalo byť úplne odlišné ako pred revolúciou s čím sa veľa ľudí nedokázalo možno dokonca doteraz stotožniť.

Jednou z najväčších zmien v novodobej Slovenskej republike bol ale vstup krajiny do Schengenského priestoru, ku ktorému došlo presne pred 10-timi rokmi, teda 21.12.2007. Práve v tento deň vo večerných hodinách sa tisíce ľudí stretli na hraničnom prechode  Bratislava - Berg, aby sme spoločne odpílili oceľové závory tak dlho oddeľujúce územie Slovenska od ostatného sveta. Policajti pasovej kontroly nám dali posledné razítka do pasov a mašinky zbalili do archívu. Slovenská republika sa tak stala súčasťou civilizovaného sveta desiatok krajín EÚ využívajúcich výhody (ale aj trpiacich nevýhodami) spoločného priestoru umožňujúceho voľný pohyb tovaru a osôb.

Na slávnostnom vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru konanom na už spomenutej colnici Bratislava - Berg sme sa zúčastnili spolu s tehotnou manželkou a mojim otcom.

O 9 dní po vstupe Slovenskej republiky do Schengenského priestoru sa nám narodil syn a ja som rád, že čakanie na hraniciach a osobné prehliadky zažíva už len pri cestovaní na dovolenky mimo EÚ, teda tam, kde túto vymoženosť krajinám združeným v Schengenskom priestoru môžu len závidieť.