Policajná frustrácia

Plk. PhDr. František Leško,  zástupca riaditeľa KR PZ Prešov  |MM|  Vrcholových predstaviteľov Európskeho centra pre práva Rómov pozývam, tak ako som svojho času pozýval verejnú ochrankyňu práv p. Dubovcovú na návštevu nielen rómskych lokalít Prešovského a Košického kraja, ale aj na návštevu základných útvarov Policajného zboru pôsobiacich v týchto lokalitách,  porozprávať sa o denno-nočných skúsenostiach policajtov s najzaostalejšími a najchudobnejšími osadníkmi s často pokriveným hodnotovým rebríkom. Pani Dubovcová však neprišla a ani neodpovedala na oficiálny list funkcionárov KR PZ Prešov adresovaný samotnému Úradu verejnej ochrankyne práv.

      Ak mám byť úprimný už ma unavuje hľadať čo najvhodnejší a z obáv z akýchsi mienkotvorných  inštitúcii primeraný slovník plný korektnosti a akceptovateľnosti. Poviem to na plné ústa, že po 25 ročnej službe v Policajnom zbore sa mi čoraz častejšie stáva, že mi už nielenobčania Medzilaboriec, či Sabinova povedia, že strácame rok čo rok schopnosť ochrániť slušných ľudí tejto krajiny.

     Príďte sa teda páni z Európskeho centra pre práva Rómov porozprávať čo je pre týchto osadníkov najdôležitejšie, čo považujú v živote za prioritné, čo považujú za hodnotu a čo sú ochotní v elementárnej činnej stránke bytia spraviť so svojim neutešeným stavom vo vzťahu ku vzdelaniu, k hygienickým návykom, ako vnímajú sexuálnu výchovu, ako je to s ich pohľadom na plánované rodičovstvo atď. ....

     Príďte sa tiež porozprávať s ľuďmi bývajúcimi v blízkosti týchto bezperspektívnych osád aká je ich úroveň súžitia, nakoľko je u nich múdre a pragmatické zasadiť zemiak, či obrábať zeleninové políčko, či ovocné stromy. Z preventívnych dôvodov vlastne tým,  že zo zúfalosti nič neposadia, zabránia jesennému sklamaniu...

    Príďte sa porozprávať s t.č. navonok mediálne mlčiacim „starostovským frontom“, ktorý mlčí len a práve preto, že voľby starostov sú predo dvermi a každý hlas je dobrý... . Pri stretnutiach s nami, policajnými funkcionármi a aj s p. ministrom vnútra, či policajným prezidentom požadujú viac policajtov, viac policajných právomocí, viac disciplíny a elementárneho poriadku v blízkosti osád. Starostovia nesporne dokážu emocionálne presvedčivo nachádzať riešenia, požehnávajú naše policajné snahy o posun rešpektu polície v najproblematickejších komunitách. Pán starosta z obce Zborov atakoval policajných funkcionárov rôznych úrovni dovtedy až kým sme, a bolo to aj v našom záujme, nevytvorili výkonný útvar zabezpečujúci zvýšený výkon služby v inkriminovanej oblasti. Akonáhle sa však objavil prvý razantný zákrok polície v zborovskej osade, ktorý vyriešil narušenie verejného poriadku u desiatkach podgurážených osadníkov,  starosta akosi na dlhý čas stíchol a ticho je doposiaľ... obvyklý spôsob života v osade si však plynie ďalej a mladí policajti začínajú byť plní pochybností ako vlastne so svojimi doterajšími právomocami ďalej... a priznávam,  strácajú vieru v to ako to v tejto atmosfére nekonečnej ,,korektnosti,,  bude v čase najbližšom...

    Ale hlavne, príďte sa porozprávať so samotnými osadníkmi, ako svoju budúcnosť vnímajú oni samotní, čo spravia a čo sú v skutočnostiochotní podstúpiť pre vzdelanostný, kultúrny a občiansky rast. Neriešme ustavične my niečo za nich ! Netvárme sa ako spasitelia etnika na chudobu,  ktorého dlhodobo vytvárajú finančné zdroje zástupy múdrych až v ďalekom Bruseli. Usilujme sa aj o novinársku aktivitu a vyvolanie diskusie o problematike, ktorá t.č. ako-keby výsostne patrila nadáciám, mimovládkam a ľudskoprávnym organizáciám. Sú tu však aj vyššie spomenuté strany konania...

     Žijeme frustrujúcu dobu velebenia „práva“ ... každý narába s týmto termínom k obrazu svojmu a ja vo svojom policajno-občianskom svete si len želám, aby sa už konečne do úst funkcionárov rôznych eurocentier, nadácií, mimovládok a ombudsmanských centrál dostalo aj slovíčko „povinnosť“. Elementárna povinnosť byť zodpovedný za seba samého, za svojich potomkov, za ich vzdelanie, za poriadok v blízkosti aj keď chudobného, ale vlastného obydlia,  zodpovednosť byť rovnocenným občanom bez ohľadu na farbu pleti, či vyznania. Zdôrazňujem to už po niekoľkokrát – pohľad na najchudobnejšie osady, v Prešovskom kraji –  hermanovskú, chminiansko-jakubovanskú, sviniansku, kolačkovskú sa v samej podstate nemení od 70 - tych rokov minulého storočia a tento fakt je nevyvratiteľný. Miera gramotnosti a následnej uplatniteľnosti na trhu práce je bohužiaľ stále na tej istej úrovni – pre pracovný trh sú jednoducho dlhodobo nepoužiteľní a s tým bohužiaľ málokto niečo v najbližšom období spraví.

     Mojou agendou nie je ale riešiť príčinu tohto stavu, mojou agendou, tou policajnou je riešiť následok po protiprávnom konaní, resp. mu komplexom opatrení preventívno-represívneho charakteru predchádzať. Súčasne vnímanie práva, tak dôležitého v právnom štáte, však paradoxne viac chráni páchateľa ako poškodeného !

Náhrada škody po spáchaní trestného činu či priestupku osadníka sa jednoducho  nedostaví... lebo právo.

Dieťa zobrať od nezodpovedných rodičov a dať mu náležitú prepotrebnú výchovu aj keď to zákon  umožňuje,  neprejde to... lebo právo.

Rodinný dom postavený v obci v blízkosti osady stráca rok čo rok na hodnote a stúpať nikdy nebude... lebo právo.

     Jedna z poslankýň slovenského parlamentu  povie, že polícia disponuje silou v podobe rómskych špecialistov a nič viac netreba z pozície početnosti polície v osadách robiť. Je to hrubé nedorozumenie pani poslankyňa. Rómski špecialisti sú políciou „obetovaní“ jednotlivci, ktorí budujú most dôvery medzi políciou a osadníkmi, sú radcami v osadách ako prísť k občianskemu preukazu, ako a kde ísť prihlásiť dieťa do školy a sú v rôznej miere oslobodení od ostatných policajných povinností pre ktoré je polícia v štáte zriadená. My sme na tento inštitút hrdý, pretože nám taktiež záleží na tom ako sa bude táto rómska komunita do budúcna vyvíjať. My ale potrebujeme v prvom rade a predovšetkým sily a prostriedky sústrediť na ochranu tých, ktorí sú denno-nočne konfrontovaní s protiprávnym konaním neprispôsobivých. Pochopte to konečne  a my v samej podstate nepýtame navýšenie celkového počtu policajtov, usilujeme sa o ich dômyselné prerozdelenie.

    Aktivity nášho p. ministra vnútra sú vynútené osobitosťami nášho východniarskeho policajného bytia a náš hlas každým dňom silnie viac a viac. A chválabohu on to spolu s p. prezidentom PZ vníma obdobne.

     V súčasnom období vo vzťahu k rómskej agende Prešovského, Košického a Bansko- Bystrického kraja žijeme dobu „akceptácie neutešeného stavu“ a sociologická explózia hrozí tak intenzívne, ako intenzívne koná a nespí extrémistická scéna.

    Áno, polícia potrebuje právomoci, potrebuje kompetencie a silné náboje sebadôvery a rešpektu – bez nich nás do budúcna na tom našom východe „boh ochraňuj“ .