Poslanci schválili návrh azylovej reformy. Všetky krajiny EÚ musia prijať spravodlivý podiel utečencov, tvrdia

Správy z  Európskeho parlamentu

   automatické relokácie podľa pevného distribučného kľúča

   registrácia všetkých žiadateľov o azyl pri ich príchode do EÚ

   posilnenie bezpečnostných previerok azylantov pred ich premiestnením

Členské štáty EÚ, ktoré odmietnu premiestniť na svoje územie žiadateľov o azyl, by mali mať obmedzený prístup k eurofondom.

Vyplýva to z návrhu parlamentného mandátu na rokovania s členskými štátmi o reforme dublinského nariadenia, ktorý vo štvrtok schválil Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Takzvané dublinské pravidlá sú základným kameňom azylového systému EÚ. Ich reforma by mala odstrániť existujúce nedostatky a vytvoriť pevný a v krízových situáciách odolný systém. 

Automatické relokácie fixným kľúčom a prihliadanie na väzby ku krajinám

Členské štáty prvého vstupu, teda krajiny, vstupom na územie ktorých sa utečenci dostanú do Európskej únie, by v budúcnosti nemali byť automaticky zodpovedné za spracovanie žiadostí o azyl. Podľa poslancami navrhovaných pravidiel by sa pri prisudzovaní tejto zodpovednosti mala brať do úvahy existencia skutočných väzieb žiadateľa k jednému z členských štátov, napríklad prostredníctvom rodinných príslušníkov, ktorí na jeho území už žijú, či predchádzajúcom pobyte alebo štúdiu azylanta v niektorej z krajín EÚ.

Pokiaľ neexistuje žiadna takáto väzba, zodpovednosť za žiadateľa o azyl by mala členskému štátu pripadnúť automaticky na základe pevného distribučného kľúča, a to okamžite po registrácii, bezpečnostnej previerke a rýchlom posúdení oprávnenosti žiadosti azylanta o ochranu. Cieľom tohto opatrenia je urýchliť azylové postupy a zabrániť situáciám, kedy sú členské štáty, ktoré sú z pohľadu príchodu utečencov v prvej línii, neúmerne zaťažené medzinárodnými záväzkami všetkých krajín EÚ v oblasti ochrany ľudí v núdzi.

Boj proti prevádzačom v  EÚ a riziko obmedzenia eurofondov

Žiadatelia, ktorí sa vyhnú registrácii v krajine prvého vstupu do EÚ a dorazia do nimi preferovaného členského štátu, na ktorý nemajú väzby, budú z jeho územia premiestnení do inej - náhodne vybratej krajiny Únie. Zámerom tohto návrhu je odradiť utečencov od využívania služieb prevádzačov v nádeji, že skončia v nimi preferovanej krajine.

Členské štáty, ktoré nebudú rešpektovať nové pravidlá, by podľa poslancov mali čeliť riziku obmedzenia prístupu k fondom EÚ.

Vyhlásenie spravodajkyne

Parlamentná spravodajkyňa reformy dublinských pravidiel Cecilia Wikström (ALDE, SE) vyhlásila:

„Európsky azylový systém je jednou z kľúčových oblastí, ktoré určia budúcnosť Európy. Mojím cieľom ako spravodajkyne je vytvorenie skutočne nového azylového systému založeného na solidarite, s jasnými pravidlami a stimulmi na ich dodržiavanie, a to tak pre žiadateľov o azyl, ako aj pre členské štáty.”

Podrobnejšie informácie a ďalší postup

Výbor pre občianske veci schválil správu poslankyne Cecilie Wikström (ALDE, SE) pomerom hlasov 43 (za): 16 (proti). Schválený text predstavuje negociačný mandát EP pre rokovania s Radou (ministrov) EÚ o finálnom znení nových dublinských pravidiel.

Podrobnejšie informácie o obsahu návrhov z dielne výboru LIBE nájdete v samostatnom dokumente.

Európsky parlament ako celok by mal formálne potvrdiť svoj negociačný mandát počas novembrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Pred začiatkom rokovaní s Radou EÚ sa na vlastnom rokovacom mandáte musia dohodnúť ministri členských štátov.

Súvislosti

Dublinský systém je v podstatne právnym predpisom EÚ, na základe ktorého sa určuje členský štát zodpovedný za spracovanie jednotlivých žiadostí o medzinárodnú ochranu. Právo požiadať o azyl je zakotvené v ženevských dohovoroch, ktorých signatármi sú všetky členské štáty Únie a ktoré boli zapracované do zmlúv EÚ. Dublinské pravidlá určujú, ako majú členské štáty napĺňať svoj spoločný medzinárodný záväzok a rozdeliť si zodpovednosť za osoby, ktoré potrebujú ochranu.

Komisia predložila návrh reformy dublinského systému v máji 2016. Parlamentná spravodajkyňa predstavila výboru EP pre občianske slobody svoj prvý návrh správy 8. marca 2017.