Prázdniny nie sú pre rodičov

Prezídium PZSR |MM| Počas školských prázdnin deti neraz trávia čas samé. Dlhé hodiny sa túlajú po internete alebo v uliciach. Keď nie sú pod dozorom dospelých, bezpečné to pre ne nie je ani vonku, ani doma. Nezáujem o to, ako deti trávia čas môže viesť k následkom, ktoré by si žiaden rodič neprial.

Ak deti počas prázdnin nevedia čo s časom, veľakrát ho trávia za počítačom. Chatujú na sociálnych sieťach, hoci aj s neznámymi osobami. Navštevujú stránky s nevhodným obsahom, zdieľajú o sebe rôzne informácie a zverejňujú osobné fotografie a videá. Osobné údaje a fotografie, neraz s intímnym obsahom, môžu ľahko skončiť aj v rukách cudzích osôb. Deti sa stávajú nechtiac zdrojom detskej pornografie. Internet je priestor, kde páchatelia detskej pornografie ohrozujú súkromie najčastejšie jej rozširovaním. Obeťou detskej pornografie sa v minulom roku (2013) stala mládež v 60 zistených prípadoch

Obeťou mravnostnej trestnej činnosti vo všeobecnosti sa môžu deti stať nielen doma, ale aj na ulici. Mravnostná a tiež násilná kriminalita predstavujú najčastejšie formy trestnej činnosti páchanej na deťoch. Deti zažívajú ublíženie na zdraví alebo vydieranie, (ako druhá častá forma násilnej trestnej činnosti páchanej na deťoch) na vlastnej koži. Príčin násilnej kriminality je viacero, predovšetkým sociálna nerovnosť, závislosť na omamných látkach alebo patologické hráčstvo. Deti sa v uliciach môžu stretnúť tiež s  majetkovou kriminalitou. Hrozia im najmä vreckové krádeže, v tých horších prípadoch lúpežné prepadnutia.

Nuda a nezmysluplne trávený čas nabáda mládež na zlé chodníčky. Svedčia o tom aj policajné štatistiky. V minulom roku (2013) sa mládež dopustila najčastejšie majetkovej trestnej činnosti, presne v 2.919 prípadoch, čo predstavuje približne 7,5% z celkového počtu tohto druhu kriminality (38.750). Páchateľmi sú najmä mladiství vo veku od 14 do 18 rokov (2.375 skutkov, maloletí 544 skutkov). Prevažne išlo o rôzne formy krádeže. Po majetkovej kriminalite nasledovala násilná, ktorej sa mládež minulý rok dopustila v 543 skutkoch, čo predstavuje 9% všetkých prípadov násilnej trestnej činnosti (6.003). Páchateľmi boli opäť najmä mladiství (429 skutkov, maloletí 114 skutkov). Išlo o prípady ublíženia na zdraví, lúpeže, aj vydierania, ktorých príčinou je nepochybne zlé výchovné prostredie v rodine podmienené aj sociálnou situáciou, nedostatočná regulácia správania detí, ale aj toxikománia, agresivita alebo vandalizmus.

Deti bez dozoru majú počas prázdnin priestor aj na prvé skúsenosti s drogou, cigaretami, či alkoholom. Svoje o tom vie aj Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Ako uvádza hovorca Záchrannej zdravotnej služby Boris Chmel „Počas prázdninových týždňov má Záchranná zdravotná služba viac výjazdov k deťom do 18 rokov, ktoré sú intoxikované alkoholom či drogami. Neplatí to len v letných mesiacoch, ale najmä v čase jarných prázdnin.“

Okrem ohrozovania zdravia hrozí deťom závislosť, ktorá ich neskôr môže viesť k záhaľčivému životu a páchaniu trestnej činnosti.

Podľa hovorcu Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS SR) je za posledné tri roky z pohľadu počtu prípadov intoxikácií detí práve tento február najhorší. Do 25.2.2013 eviduje OS ZZS SR 62 prípadov intoxikovaných detí alkoholom a dve drogami. Minulý rok ich riešili za celý február v prípade detí 60 pod vplyvom alkoholu a dve pod vplyvom drog. V roku 2012 pritom mali „len“ 40 prípadov detí intoxikovaných alkoholom no ani jedno drogami. Na základe týchto údajov je žiaľ možné konštatovať, že ide o stúpajúcu tendenciu.

Ako dodáva Chmel „V čase prázdnin tu máme v súvislosti s deťmi ešte jeden problém. Tiesňovým volaním na operačné stredisko deti neriešia svoj zdravotný stav, ale sa skôr zabávajú a skúšajú, či je linka funkčná. V takýchto prípadoch môžeme hovoriť o sezónnom výskyte. Ide predovšetkým o popoludňajšie hodiny, víkendy a prázdniny. Deti si pritom neuvedomujú, že tieto hovory sú nahrávané a v čase ich volania zo zábavy môže naozaj niekto potrebovať záchrannú zdravotnú službu!"

Deti sú ľahko zraniteľné a potrebujú pomocnú ruku skôr, ako nastanú problémy. Neskôr môže byť pomoc oveľa náročnejšia, v niektorých prípadoch aj nemožná. Rodičia by sa preto o svoje deti mali neustále zaujímať, predovšetkým ako trávia čas, s kým sa stretávajú, poznať ich kamarátov a svoje deti počúvať, keď sa im snažia, niekedy aj v šifrách naznačiť, že majú problém. Kým z nich nebudú dospelí, potrebujú mať rodičov stále nablízku, aj keď to často odmietajú...