Prečo niet za čo nakúpiť zdravotnú starostlivosť? Čo na to NKÚ?

SVLS |MM| Vláda tejto krajiny sa deklarovala na rok 2019 vyrovnaný štátny rozpočet. Odborná zdravotnícka verejnosť upozorňovala a opakovane upozorňuje, že je to mýtus. A slovenské zdravotníctvo kolabuje.

Toto konštatovanie sa netýka plesní na stenách nemocníc, chýbajúcich sestier či lekárov či zatvárania oddelení "pre maľovanie". Hovoríme o základnej úlohe zdravotníctva - poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to jednoduché - ak na ňu nie sú peniaze, nemôže byť poskytnutá. Niet ju za čo kúpiť. A to sa deje.

Problémov je podstatne viac. Nebudeme sa venovať analýze, zhrnieme iba niekoľko faktov:

1/ Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) označil rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2019 za rizikový už pri jeho schvaľovaní vo svojej správe:

"Celkové príjmy bežného roka sa v sektore zdravotníctva na rok 2019 rozpočtujú na úrovni 5 043 885 tis. eur s medziročným rastom o 243 850 tis. eur (o 5,1 %) oproti schválenému rozpočtu na rok 2018. Najväčší podiel predstavujú príjmy od ekonomicky aktívnych osôb (79,3 %), ktoré sa rozpočtujú medziročným rastom o 488 315 tis. eur na sumu 4 000 070 tis. eur (vrátane ročného zúčtovania). Príjmy za poistencov štátu sa rozpočtujú vplyvom zmeny legislatívy pevnou sumou na úrovni 992 570 tis. eur (vrátane ročného zúčtovania) s medziročným poklesom o 249 300 tis. eur. Pokles príjmov za poistencov štátu je vykompenzovaný rastom príjmov od ekonomicky aktívnych osôb.Z pohľadu financovania zdravotníctva klesajúca dynamika rozpočtu príjmov za poistencov štátu v rokoch 2019 –2021 je riziková predovšetkým vo vzťahu k možnej ekonomickej kríze, keď príjmy od ekonomicky aktívnych osôb budú klesať.Podľa NKÚ SR tento pokles predstavuje v roku 2019 riziko financovania zdravotnej starostlivosti bez ďalšieho zadlžovania. Rozpočet v oblasti platby štátu za svojich poistencov nezohľadňuje potrebu dofinancovania nemocníc tak, aby negenerovali straty a následne ďalšie záväzky po lehote splatnosti."

Súhrn: Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) nastavilo na rok 2019 rozpočet tak zle, že bol NKÚ identifikovaný už od začiatku ako rizikový. Po niekoľkých mesiacoch už spôsobuje nesmierne problémy.

2/ MZ SR pred niekoľkými týždňami s pompou deklarovalo ďalšie dofinancovanie rezortu. Vraj sa do neho dostane 90 miliónov EUR. Dodnes ich "hľadajú" ambulancie, nemocnice, pacienti aj zdravotné poisťovne. Ide iba o účtovnú bublinu, reálne sa do zdravotných poisťovní dostane iba zlomok z tejto sumy. Ako uvádza NKÚ vo svojej správe, MZ SR v rozpočte už od začiatku počítalo s príjmami z ročného zúčtovania, a už pôvodne boli súčasťou štátneho rozpočtu. "Peniaze navyše" sa teda poriadne scvrknú. Nie je to pravda, že ide o 90 miliónov.

Súhrn: MZ SR teda vedome zavádza, keď deklaruje dofinancovanie zdravotníctva 90 miliónmi EUR. Sú v nich totiž už započítané finančné prostriedky ročného zúčtovania, ktoré sú už pôvodne súčasťou štátneho rozpočtu - "dofinancovanie" rezortu teda znamená oveľa menej peňazí, než MZ SR deklaruje.

3/ Odborníci opakovane upozorňujú na katastrofálne nízke platby za poistencov štátu. Pri hodnote 5% možno hovoriť o udržateľnosti. Na jeseň 2018 pri tvorbe štátneho rozpočtu navrhlo MZ SR tieto platby zraziť do úplného finančného suterénu na neuveriteľných 2,9%!  Poslanci NR SR vo Výbore pre zdravotníctvo odmietli takýto návrh podporiť, čím sa ich podarilo dostať tesne nad hranicu 3%. V súčasnosti sa finančnými "kotrmelcami" dostali na hodnotu 3,44%, čo nepokrýva ani základné požiadavky financovania zdravotnej starostlivosti za dôchodcov, deti či nezamestnaných ... Dlh denne narastá.

Súhrn: MZ SR bolo správou NKÚ upozornené, že pôvodne navrhnuté percento platieb za poistencov štátu je rizikové a vyvolá ďalšie zadlžovanie v zdravotníctve. Napriek tomu MZ SR opakovane vyslovilo s rozpočtom spokojnosť a výšku platby nezreálnilo.

4/ Zdravotné poisťovne nakupujú pre svojich poistencov/pacientov zdravotnú starostlivosť v ambulanciách, nemocniciach, laboratóriách, sanatóriách. Z verejného zdravotného poistenia môžu nakúpiť iba toľko, na koľko majú. A toľko si môžu aj zazmluvniť. Ak by túto zákonom stanovenú čiaru prekročili, vystavujú sa riziku sankcií pre nedodržanie efektívneho hospodárenia.

Súhrn: Všetky zdravotné poisťovne bez rozdielu sú nedofinancovaním vystavené tlaku poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj pacientov na zazmluvnenie služieb a výkonov, ktoré nemôžu pre nedostatok zdrojov nakúpiť. Každým dňom sa zadlženosť rezortu a napätie v ňom prehlbuje. 

5/ Ambulancie, nemocnice či laboratóriá zas môžu poskytovať iba také služby hradené z verejného zdravotného poistenia, ktoré majú zazmluvnené a z verejného zdravotného poistenia hradené zdravotnými poisťovňami. Pokiaľ rezort nebude dofinancovaný, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti stoja pred reálnym kolapsom. A pacienti

Súhrn: Nezmluvný vzťah laboratórií Medirex či jeho hrozba zo strany Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) je dôsledkom nezodpovednej a úplne nekompetentnej finančnej politiky štátu voči zdravotníctvu. VšZP má najväčší poistný kmeň s najväčším počtom poistencov štátu, a tak dôsledky tejto politiky pociťuje ako prvá. "Na rane" sú však onedlho aj ostatné zdravotné poisťovne a všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Bez dofinancovania ich čaká rovnaký scenár.

Aké je východisko?

Slovenské zdravotníctvo sa zmieta v absolútnom marazme. Kolíše sa ako Golem zo strany na stranu, občas ho ktosi chytro podoprie, aby sa nezvalil a všetci dúfajú, že ak sa mu podlomia kolená, nepadne na ich stranu ... Niekedy mu sa mu ujde zopár finančných omrviniek a pasívne sa čaká, kedy sa minú. Vládne rozklad a dezorganizácia - nemocnice a ambulancie sa urputne snažia udržať nad vodou, poisťovne neskolabovať, pacienti prežiť ...

Je najvyšší čas, aby MZ SR priznalo, že situáciu nemá finančne pod kontrolou a potrebuje dostať do systému dostatok peňazí. Hovoríme o jeho prežití, nie o rozvoji. Opakovane vyzývame MZ SR na vytvorenie krízového plánu financovania slovenského zdravotníctva do konca roku 2019 a stanovenie jeho priorít. Inak na to doplatíme všetci.

MUDr. Monika Palušková, PhD., MBA
prezidentka