Stali ste sa obeťou, nediskutujte, ohláste to!

Michal Hanus |  Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pre bežného občana bezpochyby najdôležitejšou úlohou policajného zboru je, že spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane 11majetku,  odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov. Avšak ani Policajný zbor Slovenskej republiky nedokáže odhaľovať a prešetrovať protiprávne konanie, o ktorom nemá vedomosť. Hoci v prípade, že protiprávne konanie nikto nenahlasoval a policajt má o takomto protiprávnom čine vedomosť, mal by začať vo veci konať z úradnej povinnosti, tzv. „Ex officio“.  V mnohých diskusiách sa objavuje viacero príspevkov občanov, ktorí sa dostali do krízovej situácie, pričom boli konfrontovaní inou osobou konajúcou protiprávne a toto jej konanie napĺňalo znaky prinajmenšom priestupku, ak nie trestného činu. Tu sa však dostávame ku kameňu úrazu. Ako je možné, že konanie tejto osoby nikto z kompetentných neriešil? Ako to, že osoba, ktorá spáchala v lepšom prípade priestupok nebola za svoje protiprávne konanie postihnutá? Jednoducho. O svoju nemilú skúsenosť sme sa podelili len s blízkymi a diskutujúcimi, avšak nie s kompetentnou osobou, ktorá môže danú vec riešiť a udeliť za takéto konanie sankciu. Ako sa vraví, ani bez vetra sa lístok nepohne. Vezmem si príklad z jednej z diskutujúcich, ktorá sa dostala do situácie, kde: “ cez týždeň mi jeden nedal prednosť, skoro do mňa napálil, hlavne že mi tam sedelo bábätko a keď som naň zatrúbila, zastal premávku a do ku.riev mi tam hučal sopliak 20 ročný sebavedomý na starej hnilej chrapine...“ Jednoznačne bol mladík na koni. Cítil sa, lebo videl mamičku za volantom, ktorá si dovolila zatrúbiť. Zareagoval ako zareagoval, a čuduj sa svete, nič sa nedialo, dovolil si čo si dovolil a dovolí si to opäť, lebo nič nenastalo. Pritom to bolo len v rukách diskutujúcej, aby prinajmenšom pochopil, že niečo podobné si už v budúcnosti nemá dovoliť. Ako teda treba v prípade protiprávneho konania postupovať? V prvom rade sa netreba nechať odradiť hrozbou. Je pochopiteľné, že sú rôzne typy ľudí a nie každý má odvahu toto riešiť okamžite za prítomnosti agresora z obavy o svoje zdravie a zdravie blízkych. Lenže aj pre niekoho očividnú banalitu treba riešiť. Dnes si dovolí toto, zajtra niečo oveľa horšie. A čo to bude o pár rokov, ak bude jeho obeťou naše dieťa? Ak sme sa stali obeťou alebo svedkom protiprávneho konania, treba si zozbierať čo najviac informácií k danému skutku, čo sa stalo, kde sa to stalo, kedy presne, kto skutok spáchal, ako k tomu prišlo a v prípade, že je to možné, zabezpečiť si na mieste niekoho, kto bol svedkom udalosti. Následne treba udalosť ohlásiť, aj keď s miernym oneskorením ktoré by mohlo zabezpečiť našu ochranu. Dosť často sa hovorí, že naše mesto nie je bezpečné. Treba si dať otázku. Akým spôsobom som sa ja pričinil, aby moje mesto bolo bezpečné? Občania majú možnosť protiprávne konanie nahlásiť aj anonymne, avšak túto možnosť využilo len veľmi málo z nich. Pokiaľ bude tento trend pokračovať podľa sloganu v úvode stránky seredonline.sk: „najhoršia je mlčiaca väčšina“ o bezpečnom meste môžu obyvatelia len snívať. Častokrát som sa stretol s tvrdeniami, že občan oznamoval skutočnosť, ktorá nasvedčovala tomu, že bol spáchaný trestný čin, pričom mal byť zo strany príslušníkov Policajného zboru odhováraný, resp. akýmsi spôsobom demotivovaný od oznamovania skutku argumentom, že škoda je malá a že potom bude chodiť vypovedať a že sa to bude ťahať a pod. Ja osobne som sa s takýmto konaním nestretol, avšak netvrdím, že sa niečo podobné nemohlo stať.  Každý občan má právo podať oznámenie a každý útvar PZ je povinný toto oznámenie prijať a následne konať v zmysle zákona. Pre občana aj zdanlivá banalita môže prispieť k tomu, aby osoba, ktorá skutok spáchala mohla zaň niesť zodpovednosť, ale to len v prípade, že bol takýto skutok ohlásený a polícia mohla vo veci konať. Preto my, občania nášho mesta, ktorým nie je ľahostajná bezpečnosť v Seredi, nebojme sa nahlásiť protiprávne konanie a pomôžme tak prispieť k vyššej bezpečnosti nielen pre nás, ale aj naše deti  a o skutočnostiach, ktoré nás postihli a domnievame sa, že boli protiprávne sa nepodeľme len s rodinou a diskutujúcimi, ale aj s kompetentnými, či už sa jedná o mestskú políciu alebo Policajný zbor.