Stretnutie s Antonom Srholcom bolo zážitkom aj pre neveriaceho človeka

Osobne sme sa stretli niekoľko krát vždy v Bratislave a vždy na niekotrej akcii týkajúcej sa novodobej histórie Slovenska.  Na Malej scéne  17. novembra  Anton Srholec spolu s Ivetou Radičovou a Jánom Budajom spomínal na disidentské časy a obdobie Nežnej revolúcie, na niekoľkých ďalších akciách, no aj na mieste, na ktoré sa disident a kňaz Anton Srholec rád vracal. Pri pamätníku obetiam komunizmu pod devínskym hradom. Práve tu sa nám podarilo niečo unikátne. Spolu s Jánom Budajom a Milanom Kňažkom si na naše pozvanie za jeden stôl v blízkej kaviarni sadol aj Anton Srholec. A pred našimi kamerami sa rozhovorili. Už na prvý pohľad sme videli, že si rozumejú a majú čo povedať aj po rokoch.

Dostali sme niekoľko podpisov do dobovej literatúry a následne osobné rozhovory  pre médiá. Spomienka, ktorá zostane naveky nielen nám autorom audiovizuálnych materiálov, ale aj všetkým čitateľom našich médií.

- - -

Nikdy som sa netajil tým, že nie som veriacim človekom, no stretnutie a čo i len krátky rozhovor s Antonom Srholcom boli pre mňa vždy neskutočným zážitkom a takpovediac motiváciou k ďalšej snahe zasadzovať sa o šírenie pravdy a presadzovanie práva nielen pre "mocných", ale hlavne pre úplne obyčajných ľudí.

Práve na už spomenutom stretnutí  na nábreží rieky Morava a následne pri rozhovore s Antonom Srholcom a ďalšími osobnosťami novembra 1989, sa s týmto výnimočným človekom osobne stretol aj môj syn Denisko. Práve jeho s fotoaparátom v rukách si pán Srholec všimol  a neskutočne milým hlasom sa mu prihovoril. Ťažko popisovať pre toho, kto jeho ľudský  prístup nezažil...

Dnešok je žiaľ dňom, ktorý sa do encyklopédií zapíše ako dátum odchodu tohto Človeka skutočne s veľkým "Č" a to po dlhom zápase so zákernou chorobou. Pán Srholec, naveky zostanete mojim vzorom, a je mi cťou, že som Vás mohol poznať...