Vláda schválila Národný plán riadenia kontroly hraníc SR na roky 2015 až 2018

Prezídium PZSR |MM| Vláda SR schválila 18. marca 2015 Národný plán riadenia kontroly hraníc Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018 z dielne Ministerstva vnútra SR. Ide o plánovací dokument strednodobého charakteru, ktorým SR jasne zdôrazňuje význam plnenia svojich záväzkov voči EÚ v oblasti implementácie schengenského acquis a jasne dáva najavo aj dôležitosť kontroly hraníc v európskom meradle.

Nový národný plán nadväzuje na doterajší plán, ktorý bol prijatý na roky 2011 až 2014. Cieľom nového národného plánu je zabezpečiť kontinuitu v procese budovania integrovaného riadenia hraníc v SR. Zavádza opatrenia, ktorými sa sleduje zvýšenie účinnosti zabezpečenia kontroly vonkajších hraníc SR, ako aj boja proti nelegálnej migrácii vo vnútrozemí.

Dokument zahŕňa nové opatrenia, ktoré vychádzajú z odporúčaní opätovného schengenského hodnotenia SR a aplikačnej praxe. Schengenské hodnotenia SR uskutočnené v rokoch 2012 a 2013 potvrdili, že SR je plnohodnotným členom schengenského priestoru, pričom si svedomite plní svoje úlohy.

Na realizáciu aktivít vyplývajúcich z nového plánu sa predpokladajú na najbližšie štyri roky (do roku 2018) výdavky spolu vo výške 18 198 955 eur. Hradené budú z  finančných prostriedkov vyčlenených v kapitole MV SR. Predpokladá sa, že dôjde k zníženiu výdavkov  v prípade schválenia financovania niektorých opatrení z fondov EÚ - Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Najväčší objem finančných prostriedkov si vyžiada zabezpečenie a obmena prostriedkov technickej kontroly vonkajších hraníc SR. Mnohé z nich boli totiž dodané do výkonu služby ešte v roku 2007, keď Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru.

 V závere nového národného plánu sa v tejto súvislosti konštatuje, že hoci sa SR podarilo za pomerne krátky čas vybudovať rozsiahly systém kontroly vonkajších pozemných hraníc s Ukrajinou (najmä v južnom úseku, čo bolo potvrdené v rámci ostatného schengenského hodnotenia ako príklad najlepšej praxe), je potrebné aj naďalej nepoľaviť v tomto procese. Výzvou pre nasledovné obdobie je najmä dobudovanie technickej kontroly vonkajšej pozemnej hranice s Ukrajinou tzv. stacionárnymi technickými prostriedkami v severnom úseku.

Výzvou pre nasledovné obdobie je tiež vývoj bezpečnostnej situácie na Ukrajine. SR musí byť pripravená na zvládnutie prípadného prílevu veľkého počtu utečencov cez slovensko-ukrajinskú hranicu.

Ďalšou výzvou je plánované nasadenie nových technológií na celoeurópskej úrovni v rámci „balíka inteligentných hraníc“, ktorý je už v štádiu legislatívneho procesu prijímania nových právnych aktov, štúdie a plánovaného pilotného projektu. SR musí aktívne sledovať a zapájať sa do tohto procesu, a to najmä v súvislosti s jej nadchádzajúcim predsedníctvom v Rade EÚ v druhom polroku 2016, kedy majú byť prijaté zásadné rozhodnutia v tejto oblasti.

Nemenej dôležitými sú aj ďalšie oblasti, ako napr. posilnenie kontroly pobytu cudzincov vo vnútrozemí, a to najmä v regiónoch východného Slovenska, zvládnutie úspešnej implementácie systému EUROSUR (Európsky systém hraničného dozoru) a posilnenie výkonu kompenzačných opatrení, a to zapojeným ostatných služieb Policajného zboru do tohto procesu (pod kompenzačnými opatreniami sa rozumie odhaľovanie nelegálnej migrácie a s ňou spojenej trestnej činnosti vo vnútrozemí členského štátu).

Nový národný plán obsahuje celkovo 95 úloh v týchto oblastiach: koncepcia budovania integrovaného systému riadenia hraníc v SR; opatrenia v tretích krajinách, najmä v krajinách pôvodu a tranzitu nelegálnej migrácie; kontrola vonkajších hraníc SR; odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti súvisiacej s prekračovaním hraníc a obchodovaním s ľuďmi; analýza rizík; kontrolné opatrenia vo vnútrozemí; readmisia a návrat; spolupráca orgánov pri budovaní a implementácii systému Integrovaného riadenia hraníc; vzdelávanie. Súčasťou harmonogramu úloh je aj určenie gestora a termínu plnenia spolu s predpokladanou výškou výdavkov.