Za Mečiara z NR SR vylúčeného poslanca Františka Gauliedera zrazil vlak.

Dnes v ranných hodinách verejnosť šokovala správa o smrti bývalého poslanca NRSR  Františka Gauliedera z Galanty. Jeho vozidlo s dokladmi bolo políciou nájdené v oblasti Trnovca nad Váhom a následne bolo nájdené jeho telo na železničnej trati Šaľa - Nové Zámky bez známok života.

František Gaulieder bol komunálnym politikom v Galante a patril k významným kritikom súčasného primátor Petra Pašku. Motív Gauliederovho konania zatiaľ s istotou potvrdený nie je.

S Františkom Gauliederom sme sa stretli na sympóziu ETIKA A POLITIKA konanom v historickej budove NRSR v uplynulom týždni a dohodli sme konečný termín verejnej diskusie na tému politika 90-tych rokov a dnes, v našom štúdiu na koniec budúceho týždňa. František Gaulieder dokonca súhlasil s prítomnosťou bývalého podpredsedu HZDS Arpáda Matejku za jedným stolom.

Bližšie informácie prinesieme po ich získaní. Zároveň prinesieme aj videozáznam pravdepodobne z jeho posledného verejného vystúpenia, kde hovoril o temnej minulosti novodobých dejín Slovenskej republiky.

O Františkovi Gauliederovi vo wikipedii nájdete tieto informácie:

František Gaulieder (* 18. január 1951)^[1] – † 25. marec 2017^[2]) bol slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady SR. Svojho mandátu bol zbavený 4. decembra 1996. Tento krok Ústavný súd označil za protiústavný.

Strata poslaneckého mandátu

 

 

V novembri 1996 sa vo svojom vystúpení na zasadnutí Národnej Rady Slovenskej republiky kriticky vyjadril k praktikám a spôsobu vládnutia tzv.„Mečiarovej vlády, po voľbách v roku 1994”. Gaulieder z HZDS vystúpil pre nesúhlas s jeho politikou.^[6]

4. decembra 1996 členovia Mandátneho a imunitného výboru, v ktorom malo väčšinu HZDS, prijali na návrh poslanca Dušana Macušku (HZDS) uznesenie, v ktorom berú na vedomie vzdanie sa poslaneckého mandátu poslancom Gauliederom. Krátko pred 22. hodinou prijali uznesenie všetci poslanci NR SR.^[7] V hlasovaní č. 38 o správe Mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov NR SR a o uznesení v ktorom NR SR berie na vedomie, že p. František Gaulieder sa vzdal funkcie poslanca NR SR konanom 4. decembra 1996 z 136 prítomných hlasovali všetci, za hlasovalo 77 poslancov, proti návrhu 59, nikto z poslancov sa nezdržal.^[6]

Riešenie kauzy Ústavným súdom

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že parlament porušil Gauliederovo ústavné právo. Bolo to jedno z najsledovanejších rozhodnutí súdu.^[8]

Dopady kauzy

Vtedajší predseda parlamentu a neskorší prezident, Ivan Gašparovič mal požiadať poslanecký klub o možnosť nehlasovať o odobratí Gauliederovho mandátu. Na otázku českého Týdne, prečo nehlasoval proti uzneseniu, odpovedal: „No protože jsem žádal, abych se k této věci vůbec nemusel vyjadřovat jako předseda Národní rady (NR). S tím, že jsem měl svůj názor. A jsem velmi rád, že jej potvrdil i ústavní soud. Ano, řekl jsem, že NR udělala chybný krok. Souhlasím, byla porušena občanská práva a já byl při tom. Jen znovu opakuji: nehlasoval jsem, poté co jsem vystoupil v klubu, že nebudu hlasovat.“^[9] Naznačenie bývalého hovorcu Luboša Juríka, že nehlasovanie súviselo s Gašparovičovým podielom na privatizácii Nafty Gbely prezident odmietol.^[9] Téma sa objavila aj tesne pred prezidentskými voľbami 2009 kde kandidát Gašparovič v televíznej debate poprel hlasovanie za odvolanie. Prehľad z hlasovania č. 38 však predsedov hlas zaznamenal.^[6] V júni 2013 Pavol Frešo (predseda SDKÚ–DS) prirovnal Gauliederovu situáciu k situácii (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Teraz sa má prezident rehabilitovať, lebo vtedy bol priamym účastníkom vylúčenia tohto poslanca,“ povedal Frešo.^[10]

Zbavenie mandátu bolo považované za príklad „hrubého porušovania princípu slobodného mandátu“.^[11]

V nasledujúcich parlamentných voľbách Gaulieder do parlamentu nekandidoval.^[4]

^{Zdroj: Wikipedia}