ZASTAVME VYSUŠOVANIE A PREHRIEVANIE SLOVENSKA I EURÓPY! PREČO ZRIEDKAVEJŠIE A MENEJ PRŠÍ?

ZASTAVME VYSUŠOVANIE A PREHRIEVANIE SLOVENSKA I EURÓPY!

PREČO ZRIEDKAVEJŠIE A MENEJ PRŠÍ?

Ak tieto 4 roky zásadne nenaštartujeme mierovou cestou obnovu vody v malých vodných cykloch, tak po roku 2023 bude proces globálnej klimatickej zmeny nezvratný.

Prečo si dovolím takto jednoznačne toto tvrdiť? Nuž jednoducho preto lebo, rýchlosť ubúdania vody z malých vodných cykloch na Slovensku je tak intenzívna, že sa z nich ročne vytráca v priemere 250 mil. m3 tej vody.

Od roku 1950 do dnešného dňa sa spriemyselnením lesopoľnohospodárskej i urbannej krajiny vytratilo zo Slovenska viac ako 15 mld. m3 tej vody, ktorá bola súčasťou zásob podzemných a pôdnych vôd i prirodzených vodných útvarov, ako boli v minulosti napríklad mokrade, kaluže a remízky v ktorých sa dažďová voda zbierala, vyparovala i bola súčasťou vitálnych zelených biotopov.

Spriemyselňovanie krajiny je trend celosvetový. Ak Slovensko je priemerná úroveň spriemyselňovania krajiny znamená to, že z kontinentov sa ročne stratí v priemere 760 mld. m3 a skumuluje v oceánoch.

Na plochu oceánov je to 2,1 mm vodného stĺpca. Odhadujem, že globálny stav nerovnováhy nastáva vtedy, keď sa z malých vodných cyklov na kontinentoch vytratí aspoň 75% zásob vody.

Vtedy dochádza nie len k ohrozeniu potravinovej a vodnej bezpečnosti, ale aj k enormnému prehriatu kontinentov a zmene teplotného režimu kontinentov i k zmene zaťaženia zemskej kôry.

Výsledok je niečo podobné, ako bola napríklad Biblická potopa. To znamená, že sme blízko globálneho kolapsu, ale nie kvôli zvyšovanej koncentrácie skleníkových plynov CO2 z priemyselnej činnosti, ale kvôli poškodzovaniu ekosystémov, ich odvodňovaniu a vysušovaniu kontinentov.

DÁ SA TO ZVRÁTIŤ?

Na Európskej úrovni treba okamžite prijať nový Európsky protokol pre vodu, vegetáciu a klimatickú zmenu, ktorý definuje zodpovednosť všetkých členských štátov za povinné zadržiavanie dažďovej vody na území členských štátov Európy.

Aby sme si rozumeli, tak Protokolom by napríklad Slovensko bolo zaviazané urobiť v štruktúrach krajiny vodozádržné opatrenia o objeme 250 mil. m3, ktoré by cyklický zadržiavali dažďovú vodu v lesopoľnohospodárskej i urbánnej krajine.

Štát na plnenie cieľov Protokolu môže zaviazať legislatívou regionálne i lokálne samosprávy i vlastníkov všetkých pozemkov, dažďovú vodu zdržiavať na pozemku vlastníka a nie ju kanalizovať do najbližšieho potoka. Ak sa to naštartuje tento rok, do 10-tich rokoch sa vráti klíma do normálu, zároveň sa vyrieši potravinová a vodná bezpečnosť.
Tiež sa obnoví biodiverzita so zmiernením výskytu extrémov v počasí. Problém je, že toto riešenie je niekoľko násobne lacnejšie a je oveľa jednoduchšie, ako sú klasické vodohospodárskej projekty a to akosi politikov neláka.

PREČO SA TO NEDARÍ ZREALIZOVAŤ?

Medzinárodné rokovania sú ťažkopádne, príliš veľa sa len diskutuje a príliš jednostranne. Úpenlivo ľudstvo hľadí na produkciu oxidu uhličitého do atmosféry. Tento pohľad nedáva dostatok priestoru pre aktivovanie bežných ľudí urobiť konkrétne opatrenie vo svojom prostredí.

Akosi sa tiež zabudlo, že nenávidené CO2 je základný stavebný kameň všetkých živých organizmov a zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére je výsledkom utlmovania fotosyntézy odvodňovaním kontinentov.

Ak ostane viac dažďovej vody na kontinentoch, bude viac fotosyntézy i viac CO2 bude sequestrovaného v biomase i v pôde. Zhruba od roku 1960 koncentrácia CO2 v atmosfére trendovo stúpa, lebo každoročne sa na svete vyklčuje v priemere 127 tisíc km2, 57 tisíc km2 nových urbánnych plôch i v priemere 200 tisíc km2 úplne vyschnutých pôd.

Na týchto plochách sa znížila intenzita ukladania uhlíka do biomasy i pôdy, alebo úplne sa zastavila. Nechápem, ako je možné, že odborníci túto zmenu naďalej podceňujú.

FYZIKÁLNY PRINCÍP ZMIEN KLÍMY

Zmena teplotného režimu planéty Zem je fyzikálny jav. Vysvetlím na fungovaní auta. Každé auto má motor. Motor potrebuje výfuk na odčerpávanie splodín i chladič, aby motor sa neprehrial.

Klimaalarmisti argumentujú potrebou znižovania produkcie splodín z fungovania motora. Klimaskeptici tvrdia, že splodiny neovplyvňujú zmenu teplotného režimu. Obidve skupiny majú pravdu a len čiastočnú.

Klimaalarmisti majú pravdu, že treba nové technológie do znižovania produkcie splodín, aby sme mali čistejší vzduch a Klimaskeptici majú pravdu, že príčinou prehriatia motora nie sú splodiny z výfuku, ale je to prirodzený jav.

Klimalarmisti sa s klimaskepticmi hádajú, kto má pravdu a pri tej hádke si nevšimli, že chladič je deravý a vyteká z neho voda a že motor sa za chvíľu prehreje a zadrhne. S planétou Zem je to isté.

Chladičom kontinentov sú malé vodné cykly. Tie sú poháňané Slnkom cez výpar vody. S výparom vody sa od zemského povrchu odčerpáva teplo do chladnejších vrstiev atmosféry a tým sa udržujú kontinenty v teplotnom režime vhodným pre život.

Pri tej hádke medzi klimaskeptikmi a kilmaalarmistami si nevšímame, že nám z malých vodných cyklov vyteká voda do oceánov a blíži sa čas, keď sa motor, teda planéta Zem prehreje, až bude pre život neznesiteľná.

BIO-SOCIÁLNY PRINCÍP ZMIEN KLÍMY

Ekonomika krajiny sa odvíja od stavu prírodných zdrojov (potraviny, fauna, flóra). To je produkované továrňou na fotosyntézu. Na fotosyntézu potrebujeme 3 komponenty. Energiu, vodu a uhlík.

Energiu máme na nebi zo Slnka, uhlík máme v atmosfére a vodu na zemi, resp. v nej. Našťastie nevieme zlikvidovať Slnko z neba a našťastie sa nám nedarí likvidovať uhlík z atmosféry ale čo sa nám darí a úspešne likvidovať vodu zo zemského povrchu.

Tým továreň fotosyntézy na výrobu potravy pre ľudstvo sa zadrháva, lebo je v nej stále menej a menej vody. Obnova vody v ekosystémoch na kontinentoch zároveň znamená aj dostatok produkcie potravín, biodiverzity i držiavanie teplotného režimu planéty Zem.

Robili sme rámcovú analýzu vplyvu zadržiavania dažďovej vody v poškodených ekosystémoch krajiny na ekonomiku a vychádza nám, že ekonomická návratnosť vložených investícií sa vráti do 5-tich rokoch.

V tejto oblasti bude potrebné sa prinavrátiť k reálnym ekonomickým ukazovateľom. Občas mám pocit, že mediálne kampane o klimatickej zmene sú skôr o strašení ľudí a vyvolávaní úzkosti, ako o reálnom pohľade na vec.

Tak čo priatelia, pomôžete, aby sme zvrátili zmenu klímy, alebo to necháme na marketérov?

Michal Kravčík, Kandidát na Europoslanca za Demokratickú stranu volebnej kandidátky č.30

Zdroj: FB